Obec sa prvýkrát písomne spomína pod názvom Seureg v roku 1245. Osada vznikla v polovici 13. storočia s hradom. Spomínajú sa tu aj súpisy pápežských desiatkov pod názvom Šurek. V druhej polovici 13. storočia ju dostali Kazaiovci. V roku 1427 sa objavuje názov obce v tvare Sewrugh, zemepánmi sú Lórántffyovci. Podľa uznesenia uhorského snemu v októbri 1514 boli všetci poddaní a ich potomci odsúdení na večné poddanstvo. V 15. storočí tu stál hrad, ktorý zanikol v 16. storočí. V 16. – 17. storočí sa obec vyľudnila na štvrtinu. V roku 1740 ich postihli kurucké vojny a mor. Významným zásahom do poddanských pomerov bol urbársky adikt Márie Terézie v roku 1767. Nahradil súkromné urbárne knihy úradnými urbármi, do ktorých sa zaevidovali urbárske oprávnenia poddaných, urbárske pozemky a poddanské povinnosti. Samospráva dedín spočívala s pravidla z richtára a 3 - 5 prísažných. Prejavom rozvinutej dedinskej samosprávy bolo zamestnávanie platených notárov. V roku 1785 nadobudol platnosť patent Jozefa II. o zrušení nevoľníctva, o práve poddaného slobodne sa sťahovať, ženiť a vydávať sa, dávať si deti na štúdiá a remeslá. V roku 1828 žilo v obci 560 obyvateľov v 65 domoch. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom hovädzieho dobytka, pestovaním všetkých druhov obilovín a ťažbou dreva. Zrušením poddanstva v polovici 19. storočia sa vyformovali dve spoločenské triedy. Z bývalých želiarov, poddaných a drobných slobodných vlastníkov pôdy vzniklo pracujúce roľníctvo. Z bývalých feudálnych zemepánov agrárna buržoázia, nájomcovia latifundií a bohatí sedliaci, kulaci. Po vzájomnej dohode v roku 1867 oddelili pozemky obecné od zemepánskych. Hranicu tvorili potok a štátna cesta. Železnicu, prechádzajúcu hranicou obce postavili v rokoch 1870 – 1875. V roku 1873 vypukla cholera, ktorá si vyžiadala veľa obetí. Pochovaní boli v spoločných hroboch. V roku 1891 napadalo veľa snehu, v roku 1893 postihlo obec veľké sucho. V 1898 vypukol veľký požiar, poškodená bola i budova školy. V roku 1909 sa vylial potok a zalial zopár domov. V roku 1914 zúrila veľká víchrica, ktorá narobila veľké škody. Po rozpade Rakúsko - Uhorska a vzniku ČSR až do nastolenia fašizmu (1918 – 1938), obec Šurice patrila do Československej republiky, župy Gemersko- malohontskej, Notárskemu úradu - Šíd. Poštový úrad, telegraf, železničnú stanicu a četnícku stanicu mala v Hajnáčke. Rímsko-katolícky farský úrad bol v Šuriciach. V roku 1919 tu žilo 791 obyvateľov v 166 domoch. Maďarskej národnosti bolo 784 obyvateľov, katolíckeho vierovyznania 768. K obci patrila aj pusta Gortva. Dva brehy potoka už aj v minulosti spájali mosty. Najstarší most „Batapanna“, ktorý dala postaviť rodina Batapanna, bol v roku 1870 zničený. V roku 1888 dala rodina Szójózsef postaviť ďalší most, ktorý bol pomenovaný „Jozefov most“. V roku 1912 bol prestavaný a v roku 1933 rozobratý. Horný betónový most postavili obyvatelia obce v roku 1937. V rokoch 1925 – 1930 odišlo z obce mnoho obyvateľov za prácou do Ameriky. V roku 1926 bola v obci postavená hasičská zbrojnica, v ktorej bola umiestnená ručná striekačka z roku 1876. V roku 1929 bola kúpená nová hasičská striekačka. Dobrovoľné hasičské združenie malo 22 členov, ktorí sa zúčastňovali mnohých okresných súťaží. V lete v roku 1931 bola obec postihnutá veľkou neúrodou. Vládla veľká bieda a nezamestnanosť. V roku 1929 bol v obci založený „Charitatívny spolok“. 24. septembra 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. 2. novembra 1938 bolo Slovensko prinútené postúpiť Maďarsku južné územie. Po obsadení tohto územia hyrtyovským Maďarskom 10. novembra 1938 bola obec Šurice pričlenená k Maďarsku. Šurice boli oslobodené ešte pred koncom decembra 1944. Hneď po oslobodení obce sa ľudia dali do opravných prác svojich vojnou zničených domov. Po roku 1945 bola bytová otázka riešená individuálnou formou bytovej výstavby. Obec nemala vodovod. Vodu zabezpečovali studne. V roku 1948 vznikol miestny akčný výbor. Telefón bol zavedený v roku 1952, umiestnený v priestoroch MNV. Z obecnej kroniky sa dozvedáme, že v roku 1957 bolo 75% obecnej cesty vyhovujúcej a zbytok bola cesta poľná. V obci sa nachádza neohradený cintorín. Miestne JRD Šurice bolo založené 17. augusta 1957. V roku 1971 došlo k zlúčeniu JRD Šurice s JRD v Čamovciach. Najpreferovanejší bol tabak, ktorého pestovaním sa obyvatelia zaoberali už dávnejšie a to od priesad až po zber úrody. V 70. – 80. rokoch bol o tabak stále menší záujem. V rokoch 1966 – 1991 bolo JRD z hľadiska celej histórie obce najväčšou a najúspešnejšou hospodárskou jednotkou na území Šuríc. Mnoho plánov mohlo byť ešte uskutočnených a dokončených. Je viac príčin, pre ktoré sa neralizovali. Obyvateľstvo je zväčša rímsko-katolíckeho vierovyznania až 98%. V roku 1977 sa začala výstavba spoločenského domu, do užívania bol odovzdaný v roku 1984. V roku 1984 bol kolaudácia novovybudovanej cesty.

História obce

Obec ŠURICE oficiálne stránky obce